Referendum z lásky ?

Autor: Katarína Neveďalová | 7.1.2015 o 20:58 | (upravené 7.1.2015 o 21:04) Karma článku: 10,92 | Prečítané:  18816x

Žijú medzi nami. Určite nejakého, či nejakú poznáte. A budú žiť aj naďalej. Bez ohľadu na výsledok referenda. 

Vyrastala som v presvedčenej katolíckej rodine na slovenskom vidieku. A viera je stále súčasťou môjho života. Moja viera je o tolerancii, láske k blížnym a o individuálnej zodpovednosti za svoje skutky, nie tej kolektívnej, z ktorej sa raz budem zodpovedať. Ja, sama a to pred Bohom.

A tak vôbec nechápem, o čo ide aktivistom z Aliancie za rodinu. Začali nám tvrdiť, že nás, naše deti a rodiny ohrozujú tí „iní“. Homosexuáli. Odrazu. Neviem prečo práve dnes, prečo práve teraz a hlavne nerozumiem tomu, ako. Inak orientovaní ľudia sa neobjavili v našej krajine včera. Žijú tu odjakživa. Tak prečo ich práve dnes riešime ? A hlavne ako ohrozujú mňa a moju rodinu ? Na tieto otázky mi ešte žiadna ultrakonzervatívna stránka ani blog nedali odpoveď.

Ak nám išlo o to, aby sme sa ako krajina dostali do stredu pozornosti európskych či svetových médií, tak sa nám to aj darí. Economist, či predtým New York Times a francúzsky Liberation už o referende písali, čo celkom určite prispieva k tvorbe obrazu o našej krajine. Nedá mi nepripomenúť, že sú to vcelku mienkotvorné periodiká, na ktorých názory sa zväčša radi odvolávame, hlavne ak ide o kritiku našej vlády. Hociktorej. Ale verím, že vytvorenie obrazu o našej krajine vracajúcej sa do čias inkvizície nebolo zámerom iniciátorov referenda.

Je to veľká hra s emóciami. A strach je z nich jedna z najsilnejších, nehovoriac o strachu o svoje vlastné deti. Podľa AZR zrazu odnikadiaľ príde „zlý štát“, ktorý odoberie naše deti a dá ich „zlým homosexuálom“. Hovoria o deťoch v dobrých rodinách, ktoré sa o svoje deti starajú. Bohužiaľ im na to naozaj ľudia naleteli. Na to by ale musel byť na Slovensku, ako v demokratickej krajine zákon, aby to štát mohol urobiť. Ale nie je. Štát nemôže svojvolne odobrať deti rodičom, ak sa o ne poctivo starajú. A ako v tomto figurujú homosexuáli ? Netuším. A hlavne ako za to môžu ? Príde mi to iba tak, že rodinu verejne skloňujú tí, čo nemajú ani štipku tolerancie. Namiesto lásky, ktorú každá rodina a hlavne deti potrebujú, rozosievajú nenávisť.

V demokracii má ktokoľvek, kto splní podmienky, právo iniciovať konanie referenda k otázkam, ktoré sa zlučujú s Ústavou. Rešpektujem Ústavný súd, i keď s jeho rozhodnutím nesúhlasím. Nemôžem ho ale zmeniť. Títo ľudia však žili, žijú a budú žiť medzi nami aj naďalej bez ohľadu na výsledok referenda. Ak bude snaha Aliancie za rodinu úspešná, tak výsledkom bude len jedno: skomplikujú inak orientovaným ľuďom život a odsunú ich ešte viac na okraj. To, ako sa väčšina spoločnosti správa k svojim menšinám, je najlepším ukazovateľom vyspelosti tejto spoločnosti. A ak je rodina základ spoločnosti, potom AZR je kladivom, ktoré tieto základy rozbíja. Svojimi postojmi zneužívajú krehkú demokraciu na šírenie zla, ktoré do civilizovanej krajiny nepatri. „Ak referendum nebude úspešné, o tri roky to môžeme skúsiť zas“, vraví Aliancia za rodinu. A to dokedy ? Pokým inak orientovaných ľudí nevyženieme ?

O akej rodine však hovoria ? Matka, otec a deti, samozrejme zosobášení v kostole. Ale aj u nás je čoraz viac rozvedeným rodín, slobodných rodičov a aj rodín bezdetných. Tí už nie sú tradičná rodina podľa AZR a vlastne ich netreba chrániť. A potom samozrejme homosexuálne páry, ktoré nás ohrozujú. Tí už úplne nepatria do našich rodín. V tejto otázke nie je ani tak dôležité, o koľko ľudí sa štatisticky jedná. Najdôležitejšie je, že sú to naši synovia a dcéry. Viete sa vžiť do situácie, keď Vám vaše milované dieťa oznámi, že je lesbička či gay? Ako budete reagovať? Odvrhnete ho? Prinútite ho ísť na liečenie? Ja viem, že je to ťažké, najmä v konzervatívnym oblastiach Slovenska. Dedina, či malé mesto neodpúšťa. Preto sa mnohí gayovia a lesbičky sťahujú do väčších miest, najmä do Bratislavy. Pri každom sviatku, či víkendovom návrate domov, sa im potom sťahuje žalúdok, keď musia opäť čeliť otázkam, dokedy budeš žiť takto slobodný/á v spoločnom byte so spolubývajúcimi, kedy už prídeš predstaviť nejakú priateľku/priateľa a podobne. Takže netýka sa to len „zhýčkanej“ Bratislavy, je to problém celého Slovenska. Poznám aj konzervatívne zmýšľajúcich ľudí, ktorým sa to v osobnom živote  prihodilo a nezávidím im túto dilemu. Svoje postoje boli nútení prehodnotiť, neprestanú predsa pre „to“ milovať svoje deti. Slovenská spoločnosť je však ako celok pomerne konzervatívna, v dôsledku čoho sa LGBTI komunite nežije medzi nami ľahko. Potrebujeme ich týmto spôsobom stigmatizovať? Ešte viac im sťažiť situáciu? Veď jediné, čo chcú, je láska. Naša a tá ich.

Čo budem teda robiť 7. 2. 2015? Pre mňa je to dilema. Na jednej strane referendum je najvyššia forma priamej demokracie, a ja to plne rešpektujem. Odmietam sa však podieľať na hlasovaní o ľudských právach. Pôjdem sa preto určite pomodliť za všetkých ľudí bez ohľadu na ich orientáciu. Aby sa v tento deň správne rozhodli.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?